Telefón zvoní, málokto zdvíha. Posledný deň zaškolovania v novej práci, prvá skúšobná šichta a ja mám len málo od frustrácie. Teda mal by som mať, no z nepochopiteľných dôvodov nemám. Všetko sa kazilo, mnohí ľudia boli nepríjemní, no i tak ma to baví. Prečo? Nie je to predsa žiadna vysnená práca, v podstate je to len spôsob, ako si môže študent zarobiť pár šupov navyše, nech ten život má i nejaký komfort. Ja som však šťastný, pretože je to niečo, pričom môžem robiť to, čo sa pred nedávnom stalo mojou obľúbenou kratochvíľou.
"Túú.....túú.....túú.... Dobrý deň, u telefónu Michal Kohútek. Volám vám menom spoločnosti......"
Kedysi som si vo vlakoch a šalinách (električkách) prevažne čítaval alebo spal. Nedávno som však natrafil na celkom málo prevádzkovaný šport. Niektorým sa možno môže zdať nudným (asi ako tento blog), avšak s troškou trpezlivosti a fantázia sa pomocou neho môže človek dostať do zvláštnych stavov mysle. Je to prosté, miesto ohlušujúcej hudby z empétrojky, miesto knihy, ktorú si človek aj tak najlepšie vychutná v pohodlí domov sa proste pozerám. Pozerám a usmievam. Je fascinujúce sledovať ľudí okolo seba. Hemžia sa, ponáhľajú sa, rozčulujú sa, milujú sa a nenávidia. Každý je nejaký, každý je unikát a každý je ako nový diel dobrého seriálu. Keď však chcete sa dostať do víru deja, nestačí sa len pozerať. I preto som sa napriek pôvodnému snu o brigáde v čajovni rozhodol dať šancu i miestnemu call centru. Popravde som nevedel a zrejme ani teraz netuším, do čoho to vlastne idem, no to čo som zatiaľ videl ma fascinovalo. Bál som sa, že to bude nuda otravovať ľudí s ponukou, ktorú vlastne ani vôbec nechcú podľa zabehnutého skriptu preplneného poznámkami o tom, čo sa smie a čo nesmie povedať do telefónu. Človek by to možno nepovedal, ale správny telefonát je hotová veda. Tak či onak som sa po niekoľkých testovacích hovoroch s kolegom dostal i na onu inkriminovanú linku. A tam sa to stalo. Zrazu som bol vtiahnutý do úplne iného sveta, sveta kde s úsmevom na tvári i v hlase ponúkam poistenie zaopatrenej paní so štyrmi deťmi. Do sveta, kde mi plno ľudí zavesí hneď po prvej vete a ak mám mimoriadne šťastie, ešte mi aj šťavnato vynadá.
Chápem ich. I mňa často podobné telefonáty otravovali, pokúšal som sa im vyhnúť, no po skúsenosti z druhej strany barikády ma niečo trklo. I operátori sú len ľudia, ktorí sa snažia z rôznych dôvodov robiť si svoju prácu čo najsvedomitejšie. Možno žiadam priveľa, ale ak si tieto bláboly niekto prečítal až potiaľto, chcem vás o niečo požiadať. Pokúste sa spomenúť si, že nielen vy ste unavený a ubolený, každý má svoje starosti a malý úsmev, či milota v hlase vás o nič neochudobnia, no spravia inému deň o dosť znesiteľnejším.
"Tú...tú...tú... Volaný účastník je dočasne nedostupný, zavolajte neskôr prosím!"
Michal Kohútek
